Tento příběh nám poslala čtenářka, jejíž identitu známe, ale respektujeme její právo na anonymizaci. Pokud jste také zažili něco, co by mohlo běžné spotřebitele nebo ochránce zvířat zajímat, velmi rádi poskytneme prostor vaší zkušenosti (bez nutnosti uvádět skutečné jméno, rádi si však ověřujeme skutečnou identitu přispěvatelů). Kontaktovat nás můžete na e-mailu Tato e-mailová adresa je chráněna před spamboty. Pro její zobrazení musíte mít povolen Javascript..
Už pár rokov som sa snažila preniknúť do slovenského mliečneho priemyslu, teda poľnohospodárskeho družstva a ukázať tak verejnosti pravý pôvod mliečnych výrobkov.
Televízne reklamy a marketingová masáž za účelom čo najvyššieho predaja nás dennodenne klame a podsúva nám podvedomé programy o pôvode mlieka, jeho výživovej hodnote a blahodarnom vplyvu na zdravie.
Mala som to šťastie nahliadnuť do jedného družstva na Slovensku a pofotiť "načierno" pár snímok. Keďže som na to nemala povolenie od vedenia, nebudem v tomto článku menovať a ani lokalizovať zariadenie.
Pri prvých minútach obhliadky ozaj priestranného družstva má človek pocit, že tu snáď žiadne kravy ani nežijú. Prázdne kravíny, nikde nikoho. Po chvíli sa dostávame do prvých kravínov, kde žijú oddelene býky, kravy- dojnice s napuchnutými vemenami na prasknutie a pár dňové teliatka.
Nad teliatkami visí tabula Pozor nebezpečenstvo nákazy, nepovolaným vstup zakázaný. Pýtam sa na tabulu zamestnanca, na čo mi odpovedá, že je to kvôli trichofyóze (infekčné mykózne ochorenie), ktorá ich trápila posledné týždne. U každej kravy pozorujem vonkajšie poranenia pokožky pravdepodobne po bodnutí, vždy rovnakého tvaru.
Obhliadam si ešte pred odchodom kravíny, vidím, že hygiene sa veľa času nevenuje.
Oproti sú umiestnené takzvané škôlky čerstvo narodených teliat. Majú prístup k vode a dostávajú do kýbľa s dudlom nadojené mlieko (alebo mliečnu kŕmnu zmes?). Všímam si, že majú teliatka hnačky. Vedľa plastových prístreškov vidím lieky proti hnačkám, len neviem či sú pre teliatka, alebo pre zamestnancov...
Prechádzam, ďalej až skoro na koniec objektu, kde v tráve nachádzam čerstvo zomreté teliatko, leží v kostiach ďalších teliat...
Zastavujem sa ešte u ďalšej škôlky, teliatka práve dostali nadojeného mlieka, ako inak, než do plastových nádob s dudlom.
Prechádzam do úplne prázdneho kravína a počujem hluk zo strojov a kričanie s nadávaním zamestnancov. Vstupujem do miestnosti na dojenie mlieka, vidím dvoch zamestnancov, ktorí majú 2x denne mechanicky podojiť okolo 70 kráv. Kravy sa palicami naženú do chodbičky, zamedzí sa im zábradlím možnosť pohybu, zamestnanci im umyjú vemená a priestor pod nohami, a nasunú mechanické dojacie prístroje. Dojenie jednej kravy trvá asi okolo 10- 15 minút (dojí sa ich naraz viac)a po ukončení dojenia sa na niektoré struky nanáša dezinfekcia. Po čase dojenie končí a kravy po stisnutí tlačítka (vibrácie či elektrický výboj zábradlia?- neviem) postupne odchádzajú cestičkou naspäť do kravína, kde takto prežijú celý život.
Jedna z posledných kráv sa zaplietla do zábradlia a nevedela sa posúvať ďalej, musel tak nastúpiť zamestnanec s tyčou a popohnať kravu ďalej, tá sa zvalila na zem a pomaly sa zdvíhala.
Z rozhovorov so zamestnancami som sa dozvedela, že produkcia mlieka neustále klesá, štát dotuje najmä rastlinnú výrobu a podľa toho to aj na družstvách vyzerá. Peniaze na dezinfekciu nie sú, úroveň starostlivosti o zamestnancov je tiež biedna. Pýtala som sa na možnosť odkúpenia kravy z družstva a bolo mi povedané, že jediná cesta ako sa dostane krava von, je s kafilériou.
Zamestnanci sú emočne uzavretí voči dianiu v zariadení a už ani nevnímajú týranie, ktoré sa okolo nich denne odohráva a na ktorom sa aktívne podieľajú, veď po tých rokoch kto by nezatvrdol.
Aktualizace: situace v tomto družstu byla podána k vyšetřování veterinární správě, která uznala, že je toto podání oprávněné!