Jste zde

Fotoreportáž ze slovenské drůbežárny

Pokiaľ nehovoríme o vegetariánskej rodine, tak je mäso každodennou súčasťou pokrmov. Už to nie je sviatočná pochúťka, ako to bývalo kedysi. Dnes je to ľahko dostupný produkt, ktorý leží na pultoch každého supermarketu. Čo sa však skrýva za jeho ľahkou dostupnosťou?

Ako vyzeralo to zviera pred tým, než bolo porazené, a v akých podmienkach žilo? Zamysleli ste sa už niekedy nad tým, keď si sadnete k raňajkám, obedu alebo inému jedlu dňa? A možno aj áno, možno ste si podobné otázky už niekedy položili, no nájsť na ne odpovede môže byť veľmi náročné, zdĺhavé a veľa ráz aj nemožné.

Už od detstva som vyrastala so zvieratami a vedela som, že sú mojimi priateľmi. Veľakrát som sa zamýšľala, ako je možné, že sú pulty v supermarketoch plné mäsa. Spoločnosť ma však presviedčala, že zvieratá sa majú na miestach, odkiaľ pochádzajú, dobre a že napokon sú humánne zavraždené.

Moja myseľ sa však nedala zatieniť rečami, a tak som sa vo veku 15 rokov začala zaujímať o túto problematiku a stala sa vegetariánkou. Teraz mám 17 a svoju záľubu – fotografovanie – a lásku k zvieratám som sa rozhodla využiť v prospech nemých tvárí.

V médiách sa veľmi nestretávame s touto témou, pretože to nie je atraktívne čítanie, to naozaj nie. Ani chovatelia nezverejňujú zábery z týchto miest, nechcú veľmi ukazovať podmienky, v akých tieto zvieratá žijú a akým spôsobom sa s nimi zaobchádza. Nestretávame sa s „Dňom otvorených dverí“ do veľkochovov či bitúnkov. Tieto miesta sú psychicky náročné a ľudia nechcú vidieť niečo deprimujúce. Ak by niečo také videli, pravdepodobne by to pre nich nebolo príjemné.

 

Prvá návšteva

 

S mojou najlepšou kamarátkou, ktorá stála pri mne, pretože vedela, že to bude ťažké, sme sa rozhodli odhaliť skutočnú cenu mäsa a navštíviť intenzívne chovy a bitúnky na Slovensku. V roku 2014 sme párkrát navštívili hydináreň. Hydináreň sa nachádza na Slovensku, no bližšie ju konkretizovať nechceme.

Najprv sme boli na prehliadke, keď boli brojlery ešte malé. Ako väčšina vie, brojler je geneticky vyšľachtená sliepka, ktorej genetická selekcia spôsobila to, že jej svaly, ktoré konzumenti vyžadujú, rastú rýchlejšie ako kosti, končatiny a vnútorné orgány. To vedie k rôznym chorobám, zlyhaniam srdca a k deformáciám končatín, kedy je ich telo tak veľké, že ani nedokážu stáť na vlastných končatinách.

Brojler - zlomena noha

Z liahne sú kurčatá prenášané na farmu, kde sú nasadené do obrovských hál bez okien s tunelovým vetraním a kapacitou 40 000 až 90 000 jedincov. Nami navštívená hydináreň obsahovala 8 hál a v každej bolo naskladnených vyše 50 000 kusov brojlerov. Ako rastú, ich životné podmienky sa zhoršujú a haly sú tak preplnené, že nie je možné vidieť podlahu, ktorá je tak husto pokrytá brojlermi.

Brojleri - hala

 

Prežijú len najsilnejší

Tridsaťdeväť až štyridsaťdva dní živoria tieto živočíchy v obrovských halách v extrémne veľkom počte – až dvadsať kurčiat na jeden meter štvorcový. Celý život v akejsi sviečkou osvetlenej hale bez náznaku prirodzeného prostredia – to je celý život väčšiny takto chovaných kurčiat.

Brojler - podlaha

Každou halou prechádzal zamestnanec s vedrom v ruke, ktorého úlohou bolo vyradiť z chovu slabé či uhynuté jedince. Ak zbadal jedinca, ktorý mal byť podľa pokynov vylúčený z haly, chytil ho a hodil do vedra. Ak sa už zaplnilo slabými kusmi, vyšiel z haly a vzal si ďalšie.

Vyradené mláďatá mali byť ihneď usmrtené a neskôr spálené. Lenže v intenzívnych chovoch sa veľa ráz prekračujú zákony a porušujú pravidlá, takže mláďatá nechali vo vedre, až kým buď samé neuhynú, alebo nepríde deň spaľovania, kedy budú spálené zaživa.

kurata v kyblu

Praktiky tohto typu nás veľmi neprekvapili, keďže zo skrytých kamier a dokumentov vyhotovených na podobných miestach sa dalo očakávať, že sa budú zákony porušovať. Bol to však veľmi zlý pohľad na tieto maličké stvorenia, ktoré narastú do takých rozmerov, že už čoskoro sa nebudú môcť v hale ani pohnúť a začnú trpieť chronickými bolesťami spôsobenými šľachtením.

Pociťovali sme ľútosť pri predstave, že nikdy neuvidia slnečné svetlo a na svojich končatinách nikdy neucítia dotyk mäkkej trávy. Rovnako tak nás zarazili informácie týkajúce sa transportu zvierat do hydinárne a po výkrme preprava brojlerov do bitúnku.

Brojleri v prepravkach

Cesta z liahní až do tohto chovu trvala približne 4 hodiny, kedy zvieratám nebola podaná voda či skontrolovaný ich stav. Jedince boli uložené do takzvaných šuplíkov, kde sa do jedného zmestilo 80 kilogramov živej váhy. Predstavme si teda, koľko „luxusu“ mali tieto zvieratá.

 

Opätovná návšteva

V apríli roku 2014 sme sa opäť odhodlali a navštívili toto miesto zas. Práve prebiehalo vyskladňovanie hál. Pred halou stál kamión, do ktorého kurčatá nakladali.

Do preplnenej haly vstúpila takzvaná „slepačia mačka“. Bol to prístroj, ktorý nasával jednotlivo kusy na bežiaci pás a odtiaľ ich vystreľoval do prepraviek. Samozrejme zlomené krídla, dolámané krky boli pri takomto postupe úplne bežné. Zamestnanci hádzali brojlery, kopali do nich, štuchali ich lopatami. Bol to naozaj príšerný pohľad.

Brojleri - transport

Najhoršie pre mňa bolo, keď jeden brojler ušiel pred týmto prístrojom a sadol mi na nohu, kde v kľude zostal. Samozrejme zamestnanci sa na mňa začali pozerať a toho brojlera vzali a posunuli ho k prístroju, no on opäť ušiel, ľahol si za mňa a tam zostal.

Brojler v kleci

Dotklo sa to môjho srdca, pretože okrem mňa tam stáli ďalší ľudia, no to zviera si vybralo na záchranu práve mňa, veď predsa nebolo hlúpe. Mnohí zamestnanci za mnou chodili a nepáčilo sa im, že sa v týchto priestoroch zdržujem s fotoaparátom v ruke... Prečo asi??!

brojleri dav


Ponúkam vám tieto informácie, ako sa zaobchádza so zvieratami v intenzívnych chovoch. Mýlime sa, ak si myslíme, že sa toto deje len v zahraničí. Nie, deje sa to všade a deje sa to práve pred vašimi očami, len ich prosím otvorte a začnite vnímať realitu.

Nie som len 17ročné dieťa, ktoré o tomto nič nevie. Každý, kto si toto povie, sa veľmi mýli. Zažila som, videla som, plakala som.

Nepýtajte sa ma, prečo som vegetariánka. Skôr sa opýtajte sami seba, prečo nieste vegetariánom, vegánom, vitariánom...

 

Autorka: Karin Michalovičová